„Nič nedokáže človeka posilniť viac ako dôvera, ktorú mu prejavujeme.“ – Adolf von Harnack
V modernej predškolskej pedagogike sa tento pojem pevne etabloval a svojím rozsahom ďaleko presahuje klasickú „prácu s rodičmi“. Ide o prechod od čisto informačného vzťahu („Materská škola informuje o otázkach týkajúcich sa vývoja dieťaťa a pedagogickej práce.“) k aktívnej spolupráci medzi rodičmi a pedagogickými pracovníkmi s cieľom čo najlepšie sprevádzať dieťa v jeho vývoji. Ale čo to konkrétne znamená pre každé dieťa?
Odborníci a odborníčky na rovnakej úrovni
Základom každého partnerstva v oblasti vzdelávania je vzájomné uznávanie vedomostí všetkých osôb, ktoré sa podieľajú na vzdelávacom procese dieťaťa. Zatiaľ čo pedagogickí odborníci prispievajú odbornými znalosťami o vývojových fázach a skupinovej dynamike, rodičia sú nespochybniteľnými odborníkmi na individualitu, životný príbeh a potreby svojho dieťaťa. Ak obe strany zdieľajú tieto poznatky, vznikne ucelený obraz, ktorý umožňuje presne cielenú podporu. „Na rovnakej úrovni“ neznamená, že obe strany musia vedieť to isté, ale že oba pohľady sú rovnako dôležité pre blaho dieťaťa.
Medzi ne patrí:
- Vzájomný rešpekt: Názor rodičov sa nepovažuje za „zasahovanie“ a odborné posúdenie materskej školy a družiny sa nevníma ako „všetkovedectvo“. Pri starostlivosti v družine sa zohľadňujú aj odborné znalosti učiteľov. Rozvíjanie vzájomného rešpektu je aj v tomto prípade úlohou partnerstva v oblasti vzdelávania.
- Hľadanie spoločného riešenia: Pri náročných úlohách, ako je napríklad výchova k čistote, adaptácia alebo aj školské úlohy, sa nerozhoduje o dieťati, ale konzultuje sa, ako možno skombinovať stratégie z domova, zo škôlky a tiež zo školy (v prípade detí navštevujúcich školskú družinu).
- Otvorená komunikácia: Pri otvorenej komunikácii informácie prúdia oboma smermi. Odborníci sa neskrývajú za odbornými pedagogickými termínmi a rodičia sa neboja klásť kritické otázky.
Bezpečnosť vďaka kontinuite
Pre dieťa je materská škola často prvým mostom medzi známym rodinným prostredím a spoločnosťou. Úzka súčinnosť medzi týmito dvoma životnými sférami vytvára pre dieťa ucelené prostredie, čo znamená, že z pohľadu dieťaťa je všetko v súlade. Ak sú hodnoty, pravidlá a rituály navzájom zosúladené alebo sa aspoň vzájomne rešpektujú, dieťa sa cíti v bezpečí a môže sa otvorenejšie a odvážnejšie zapájať do učebných procesov. Skúsenosti, ktoré dieťa nadobúda v rodine, sa v materskej škole zohľadňujú a oceňujú. Ak dieťa napríklad doma hovorí iným jazykom alebo oslavuje určité sviatky, odzrkadľuje sa to v každodennom živote v materskej škole.
Školská družina je popri škole a rodine tretím miestom v živote detí; aj tu je komunikácia medzi rodinou a tímom školskej družiny dôležitá pre čo najlepšiu starostlivosť o deti v popoludňajších hodinách.
Dieťa sa cíti vo svojej identite plne akceptované, ak ju pedagógovia vnímajú s úctou. Hoci materská škola, školská družina a rodina sú rôzne miesta, základné vzdelávacie a výchovné ciele sú navzájom zosúladené. Ak majú rodičia a pedagógovia podobné predstavy o samostatnosti, zapájaní sa alebo spoločenskom spolunažívaní, poskytuje to dieťaťu orientáciu a istotu – najmä tým mladším.
Vďaka partnerstvu v oblasti vzdelávania tak vzniká ucelené a súvislé prostredie. Ak odborníci vedia, čo dieťa zaujímalo cez víkend, a rodičia vedia, aké objavy dieťa urobilo v rámci bežného vzdelávacieho procesu, obe strany na to môžu reagovať. Dieťa cíti: „Dospelí sa navzájom poznajú a ťahajú za jeden povraz.“ V koherentnom prostredí sa dieťa nemusí neustále prepínať medzi rôznymi úlohami. V materskej škole alebo v družine to môže byť tá istá osoba ako doma. Keď sa tieto dva pohľady – rodičov a odborníkov – zjednotia, vznikne toto „koherentné vzdelávacie prostredie“. Koherencia teda znamená jednoducho súdržnosť.
Koherentné vzdelávacie prostredie tak chráni dieťa pred preťažením spôsobeným príliš protichodnými očakávaniami a vytvára bezpečný rámec pre jeho rozvoj. Dieťa vníma, že dva najdôležitejšie svety v jeho živote (rodina a materská škola) spolupracujú a vzájomne si vážia. Táto skúsenosť je dôležitým základom pre rezilienciu ako psychickú odolnosť a efektívne procesy učenia. Keď deti chodia do družín, učitelia základnej školy sa stávajú súčasťou tohto vzdelávacieho prostredia. Týmto spôsobom vzniká dôležitý trojuholník vzdelávacieho partnerstva medzi učiteľmi, rodičmi a pedagógmi.
Transparentnosť a dôvera
Každé úspešné partnerstvo stojí na otvorenej komunikácii. Otvorená komunikácia a transparentnosť ohľadom pedagogických cieľov a každodenného života v materskej škole alebo v družine odstraňujú predsudky a posilňujú dôveru rodičov v zariadenie. Naopak, odborný personál sa vďaka pozitívnej spätnej väzbe od rodičov cíti posilnený. To zmierňuje nedôveru na oboch stranách a vytvára pozitívnu atmosféru, ktorá sa bezprostredne prenáša aj na deti. Transparentnosť a dôvera sú však aj mosty, ktoré vydržia aj vtedy, keď je potrebné spolu prebrať náročnejšie témy: Napríklad vtedy, keď dieťa potrebuje s pomocou rodičov ďalšiu podporu a sprevádzanie, alebo keď sa doma vyskytnú ťažkosti.
Dôležité je, aby rodičia chápali a dokázali sa stotožniť s pedagogickými cieľmi a metódami. Využívajú svoje zdroje (jazyk, kultúru, koníčky, odborné znalosti), aby dieťa mohlo konkrétne zažiť prepojenie medzi domácim prostredím a materskou školou. V živote mladého človeka je toľko vecí, ktoré treba objavovať, ktoré sa však pre deti môžu stať aj výzvami. Vzájomná dôvera je najdôležitejšou podmienkou, na základe ktorej môžu pedagogickí pracovníci a rodičia dieťaťu v tomto smere pomáhať a posilňovať ho.
To platí rovnako pre prechod do materskej školy, ako aj pre prechod do základnej školy. Aj toto je fáza, v ktorej sa partnerstvo v oblasti vzdelávania pozitívne odráža na deťoch, pretože cítia, že dospelí sú tu pre nich spoločne. Takto môžu sebavedome vstúpiť do nového sveta a zorientovať sa v ňom. Partnerstvo v oblasti vzdelávania v tomto kontexte znamená spolupracovať tak, aby sa deti mohli cítiť silné. Do tohto prechodu sú zapojené aj základné školy spolu so svojimi učiteľmi.
Účasť je viac než len pečenie koláčov na oslavy
Partnerstvo v oblasti vzdelávania znamená skutočnú účasť. Rodičia nie sú vnímaní len ako pomocníci pri oslavách, ale ako aktéri, ktorí sa podieľajú na utváraní spoločného života v materskej škole. Účasť rodičov sa považuje za cennú. Rodičia sú výslovne vnímaní ako „odborníci na svoje deti“.
Na vyjadrenie tejto skutočnosti existujú rôzne formy participácie. Kľúčovým prvkom je osobný kontakt, ktorý má za cieľ zabezpečiť transparentnosť každodenného pedagogického diania. K tomu dochádza napríklad pri rozhovoroch „na prahu dverí“ – ide o krátku každodennú výmenu slov pri odovzdávaní alebo vyzdvihovaní dieťaťa. Rozhovory o vývoji sú individuálne formy dialógu zamerané na reflexiu vývoja dieťaťa. Organizácia KIWI – Kinder in Wien ponúka rodičom aplikáciu KigaWeb , ktorá slúži ako digitálna platforma pre priamy dialóg. Umožňuje správu termínov a neprítomností, ako aj zdieľanie aktuálnych informácií – a to aj v iných jazykoch. Rodičovské večery, oznamy vyvesené v jednotlivých zariadeniach a informačné brožúry pre rodičov dopĺňajú ponuku možností komunikácie a zapojenia. Okrem toho sa konajú exkluzívne koučingové stretnutia pre rodičov a odborné prednášky pre rodičov. Účasť na riadení sťažností je vítaná – okrem neformálnej výmeny názorov existujú aj štruktúrované spôsoby poskytovania spätnej väzby.
Pedagogická účasť
V zariadeniach KIWI sa kladie dôraz aj na to, aby boli rodiny úzko zapojené do realizácie stratégií inklúzie s cieľom nájsť individuálne riešenia pre každé dieťa. Keď rodičia a pedagogickí pracovníci ťahajú za jeden povraz, najviac z toho má prospech dieťa: Získava uznanie, istotu a prostredie, v ktorom sa môže optimálne rozvíjať.
Partnerstvo v oblasti vzdelávania znamená pedagogickú účasť. Pedagogická participácia mení materskú školu alebo školskú družinu z miesta „starostlivosti“ na miesto spoločného tvorenia. Pokiaľ ide o účasť na pedagogickom dianí, právo vyjadriť svoj názor majú nielen rodičia, ale aj deti. Deti sa podieľajú na rozhodovaní o tom, čo sa bude hrať, ako bude zariadená miestnosť pre skupinu alebo aké projekty sa budú realizovať, napríklad prostredníctvom detských konferencií alebo hlasovania. Majú navyše právo na sebaurčenie a rozhodujú o osobných záležitostiach, napríklad o tom, ako a kedy si chcú niečo zjesť počas otvorených raňajok v bistre a či sa chcú zúčastniť nejakej ponuky. Aj deti majú právo podať sťažnosť. Nielenže sú povzbudzovaní, aby vyjadrili svoju nespokojnosť, ale vedia aj, na koho sa môžu obrátiť, ak sa podľa nich niečo nevyvíja tak, ako by malo.
Výzvy pre všetky strany
Vytvorenie úspešného vzdelávacieho partnerstva medzi rodičmi a odbornými pracovníkmi je náročný proces, ktorý môžu na rôznych úrovniach sťažovať špecifické prekážky. Jednou z najväčších prekážok je zrejme akútny nedostatok času. Pedagogickí pracovníci sú zapojení do náročnej každodennej pedagogickej praxe. Predovšetkým však pracujúci rodičia čelia veľkému časovému tlaku, čo môže negatívne ovplyvniť komunikáciu.
Rovnako ako v rodine, aj v rámci vzdelávacieho partnerstva si musia všetci zúčastnení vedome vyhradiť čas jeden pre druhého. Rozdielne predstavy o výchove a hodnotové postoje môžu tiež viesť k napätiu alebo nedorozumeniam. Ak sa tu stretávajú protichodné názory na ciele výchovy a vzdelávania, napríklad v otázkach disciplíny, stravovania, hygieny a využívania médií, vyžaduje si to vysokú mieru profesionálnej komunikácie a empatie, aby sa našiel spoločný menovateľ v záujme dieťaťa.
Pedagogická koncepcia v KIWI a jej poslanie sú v tomto smere dôležitými orientačnými bodmi pre obe strany. Napriek tomu, že rodičia sú určite radi, že získali miesto v materskej škole alebo v družine, je dôležité zaoberať sa týmito základnými informáciami. Aj jazykové a kultúrne bariéry predstavujú pre partnerstvo v oblasti vzdelávania výzvu. Ak informácie nemôžu voľne prúdiť kvôli jazykovým nedostatkom alebo dochádza k nesprávnemu pochopeniu kultúrnych kódov, môže to rýchlo viesť k neistote či dokonca k vzájomnému odcudzeniu, čo sťažuje skutočnú účasť. Okrem toho sa z osobnej životnej skúsenosti rodičov niekedy vyvinie určitá predstava či aj očakávanie, ako by to malo pre ich dieťa v materskej škole alebo v družine prebiehať. Tí, ktorí napríklad ako deti vždy priniesli domov z materskej školy nejakú „ručnú prácu“, sú sklamaní, keď sa moderná predškolská pedagogika dnes zameriava skôr na vývojové procesy detí prostredníctvom vzdelávacích a učebných procesov, ktoré deti iniciujú samy, ako na výrobky z ručných prác.
Pre rodičov môže byť náročné dôverovať poznatkom z oblasti výskumu mozgu a modernej (predškolskej) pedagogiky, ak sami zažili pedagogický prístup s prísnymi požiadavkami a očakávaniami voči vlastným schopnostiam. Dospelí, ktorí sa podieľajú na vzdelávacom partnerstve, nie sú konkurentmi, pokiaľ ide o blaho dieťaťa, ale spolupracujú v záujme blaha dieťaťa a tiež na jeho ochranu.
Je však potrebné spoločne prediskutovať rozdelenie úloh, aby bolo všetko jasné. Pedagógovia majú inú úlohu ako rodičia – no práve kombinácia týchto dvoch úloh predstavuje optimálnu podporu vzdelávania dieťaťa. Dôležité je aj štruktúrované riešenie sťažností a pravidelné reflexné rozhovory, ktoré pomáhajú odstraňovať prekážky a budovať spoločnú dôveru.
Konflikty v rámci partnerstva v oblasti vzdelávania
Nesmieme však prehliadať, že aj v rámci partnerstiev v oblasti vzdelávania môžu vzniknúť konflikty. Konflikty môžu vzniknúť v dôsledku odlišných hodnôt, výchovných cieľov alebo komunikačných problémov. Častými príčinami sú nezhody v otázkach pravidiel, ale aj nedostatok dôvery alebo situácie, keď sa rodičia necítia dostatočne informovaní. Konflikty sú často sprevádzané silnými emóciami a ich spúšťače sú napríklad nasledujúce:
- Rozdiely v cieľoch vzdelávania a výchovy, ako aj vo výchovnom štýle: Rozdielne predstavy o pravidlách, stanovovaní hraníc, samostatnosti, stravovaní a hygiene
- Problémy s komunikáciou: Chýbajúce alebo nejednoznačné informácie o každodennom živote v materskej škole alebo o vývoji dieťaťa.
- Časy vyzdvihnutia a doručenia: Nedodržiavanie dohôd alebo pravidiel zariadenia.
- Preťaženie: Vlastné vnímanie každodenného stresu môže u všetkých zúčastnených vyvolať „precitlivené“ reakcie.
- Instrumentalizácia: Môže sa tiež stať, že materská škola bude zapojená do súkromných sporov týkajúcich sa opatrovníctva alebo partnerských vzťahov.
- Otázky týkajúce sa vývoja: Rozdielne názory na potrebu podpory dieťaťa môžu tiež viesť k nezhodám
Konflikty sú bežné a pri konštruktívnom prístupe k sebe navzájom môžu dokonca posilniť partnerstvo v oblasti vzdelávania. Možné riešenia, ktoré si vždy vyžadujú otvorenosť a ochotu oboch strán, sú:
- Jasná komunikácia: Pravidelne sa konajú konštruktívne rodičovské pohovory, počas ktorých sa jasne formulujú očakávania. Aj rodičia by mali prejavovať úctu a v prípade potreby iniciovať rozhovory aj medzičasom.
- Vzájomné porozumenie: Pedagogickí pracovníci si zachovávajú otvorený a profesionálny postoj, ale aj rodičia by sa mali vyvarovať výčitiek a snažiť sa pochopiť pohľad druhej strany.
- Transparentnosť: Činnosť materskej školy alebo družiny je zverejňovaná s cieľom poskytnúť nahľad do pedagogických rozhodnutí, avšak aj rodičia by mali aktívne klásť otázky, ak si želajú podrobnejšie vysvetlenie určitých súvislostí.
- Záväzné dohody: Dohody o spolupráci uzatvárajú spoločne inštitúcia, pedagogickí pracovníci a rodičia, pričom obe strany sú povinné tieto dohody dodržiavať. To platí aj pre dohody s deťmi. Spoľahlivosť a zodpovednosť sú našimi hlavnými cieľmi. Do starostlivosti v družine sa zapájajú aj ďalší partneri a partnerky, a to učitelia.
- Včasné vyjasnenie: Problémy a otázky by sa mali vždy riešiť včas, skôr než sa stihnú zakoreniť. V rámci starostlivosti o školákov ide v tomto prípade často o očakávania školy, pokiaľ ide o výkony detí. Včasné konzultácie s učiteľmi pomáhajú deťom dosiahnuť úspešný školský vývoj prostredníctvom individuálneho prispôsobenia očakávaní týkajúcich sa výkonnosti silným stránkam každého dieťaťa.
- Dohoda o správaní: Od detí sa očakáva vzájomné spolunažívanie, ktoré je charakterizované rešpektom, uznaním a vzájomnou zdvorilosťou, a ktoré je zároveň základom partnerskej spolupráce v oblasti vzdelávania medzi odbornými pracovníkmi a rodičmi. Základom je príslušná koncepcia materských škôl a družín KIWI.
Ruka v ruke: Prečo je partnerstvo v oblasti vzdelávania pre naše deti skvelá vec
Po všetkých týchto úvahách je zrejmé, aké nenahraditeľné a dôležité je úspešné partnerstvo v oblasti vzdelávania pre rozvoj a výchovu vášho dieťaťa. Partnerstvo v oblasti vzdelávania začína prihlásením. Dobré partnerstvo v oblasti vzdelávania vám ponúka príležitosť posilniť svoje rodičovské kompetencie, pretože prostredníctvom dialógu získavajú rodičia odbornú podporu a možnosť zamyslieť sa nad svojím každodenným rodičovstvom.
Ďalšie pozitívne účinky spočívajú v tom, že sa posilňuje pocit pohody a odolnosť dieťaťa, zlepšujú sa sociálne zručnosti a (neskôr) školské výsledky a podporuje sa silnejší pocit spolupatričnosti v rámci zariadenia. Dôvera je neviditeľný základ, na ktorom stojí celá spolupráca. Bez dôvery zostáva partnerstvo v oblasti vzdelávania len formálnym vykonávaním starostlivosti – s dôverou sa však mení na skutočnú podporu pre dieťa. Procesy výchovy a vzdelávania sa málokedy odohrávajú bez kríz, ako sú napríklad fázy vzdoru, problémy so spánkom, konflikty v skupine, ale aj konflikty doma.
V partnerskom vzťahu založenom na dôvere sa rodičia odvážia otvorene hovoriť o problémoch doma bez strachu z odsúdenia. Len ak pedagógovia vedia, čo dieťa v danej chvíli trápi, môžu na to v materskej škole alebo v družine primerane a citlivo reagovať. Na to je potrebná dôvera zo strany rodičov a rešpekt zo strany tímov. Ak obe strany zdieľajú svoje postrehy, ktoré môžu byť ťažké prijať – napríklad v prípade vývojových oneskorení –, rodičia to dokážu prijať len vtedy, ak medzi nimi existuje dôvera. Bez dôvery pôsobia takéto spätné väzby ako kritika rodičovských schopností; s dôverou sa vnímajú ako spoločné hľadanie najlepšieho riešenia.
Keď ľudia spolupracujú, dochádza k chybám alebo nedorozumeniam. Dôvera zabezpečuje, že ľudia komunikujú medzi sebou, a nie o sebe. Predpokladáme, že druhá strana má dobré úmysly („Určite bol nejaký dôvod, prečo to dnes dopadlo takto“) a riešime problémy hneď, skôr než sa vyhrotia. Pre mnohých rodičov je odovzdanie dieťaťa emocionálne náročné. Dôvera poskytuje rodičom vnútorný pokoj, vďaka ktorému sa môžu počas pracovnej doby sústrediť na svoje vlastné úlohy, pretože vedia, že ich dieťa je v starostlivých a láskavých rukách. To platí predovšetkým pre rodičov školákov, ktorí sú niekedy radi, keď majú po boku učiteľku alebo učiteľa ako silného partnera, vďaka ktorému dokážu pochopiť požiadavky školy.
„Najväčšia česť, ktorú možno človeku preukázať, je to, že mu dôverujeme.“ – Matthias Claudius
